Každý rok minimálne 2 knihy treba prečítať do určeného času, ktorý ak nááhodou prerušíte tak vás nečaká nič iné ako najhoršia známka aká je možná a svoje názory písať do zošitov s hrubými doskami, po ktorom netrpezlivo čakať na názor učiteľky, ktorá tam dá svoj názor na váš názor v podobe známky. Trochu padlé na hlavu, no nie?
"Čítame aby sme vedeli, že nie sme sami." |
"Verím, že sa môže stať niečo veľmi magické keď čítaš dobrú knihu." |
Je jasné, že nie každý číta a je to spôsob ako každého jedného prinútiť vo svojom živote prečítať nejakú tú knihu. Vždy existuje rozumnejšie riešenie. Mne napadá napr. vybrať na začiatku roka skupinku ľudí s mizernou slovnou zásobou, pri ktorých na prvý pohľad vidno, že slovo "kniha" im nič nehovorí a tí budú čítať povinné knihy. Na každom kto číta je to svojim spôsobom vidno: slovná zásoba, zmýšľanie a podobne. Čiže každý učiteľ by mal vedieť posúdiť kto by sa mal povinného čítania zúčastniť. Sú ľudia, ktorým to nevadí, no tí by sa v tom mohli zapojiť dobrovoľne a ostatným dať nechať v pokoji dýchať.
Sú knihy, ktoré by som prehodila z vyšších ročníkov do nižších a zas naopak. Vo vyšších sa nájdu ľudia, ktorí si chcú zaspomínať na detské časy a v nižších sú ľudia, ktorých už unavujú detské knihy a vo voľnom čase čítajú knihy pre starších.
Taktiež si myslím, že čitateľský denník by malo byť niečo čo čitateľa bude hriať pri srdci. Bloggeri, ktorí píšu recenzie majú svoj čitateľský denník na internete, no iní si to všetko nechávajú pre seba. Na tomto blogu nemám veľa recenzií, no túžim ich mať v tom denníku, ktorý odovzdávam v škole. Mať všetky prečítané knihy pohromade. Ale nie...kvôli tomu praštenému zoznamu kníh, ktoré sa tam musia nachádzať ich tam mať nemôžem. Tento výmysel nielen obmedzuje v čítaní, no ešte aj ničí želania. Keď už nemôžme mať knihy podľa seba v tom denníku, tak ja som si ten môj aspoň ozdobila, ako sa mi páči. Mám tam odkaz na môj blog, ktorým "nenápadne" naň pozývam, citát od mojej obľúbenej knižnej bloggerky Rodaw a obrázok, ktorý som našla na internete počas písania článku na blog. Aspoň z pohľadu naň sa teším, že je súčasťou niečoho čo som vytvorila. To je jediné +, ktoré podľa mňa má čítanie v škole.
"Som zamilovaná do kníh." Aký je váš názor na povinné čítanie? Prajem pekný deň ♥ |
Povinné čítanie je kapitola sama o sebe. Súhlasím s tebou, že nie každý má vôľu čítať. Nie každý je rodený knihomoľ, no učitelia nás viac-menej nútia sa do kníh ponoriť. ( aj keď u nás čitateľské denníky momentálne povinné nie sú, i keď , samozrejme, musíme prečítať všetky povinné diela na maturitu). Toto je vec, ktorá sa mi nepáči, pretože ak má niekto naozaj záujem čítať, tak by mal možnosť vybrať si. Nehovorím, že by ho učiteľ nemohol usmerniť alebo poradiť mu, no aby čítal dielo, ktoré ho nebaví a nijako ho neosloví je podľa mňa dosť na nič. Ďalšou vecou je , že my nemáme možnosť vybrať si, akú knihu si zvolíme ako povinné čítanie. Zase je to istým spôsobom "nanucovanie" , aj keď nemôžem tvrdiť , že všetky povinné diela sú zlé, to vôbec nie. Napr. Hamlet sa mi celkom páčil :) Asi bude téma povinného čítania len jednou z mnoha ďalších vecí , ktoré nie sme schopní ovplyvniť :(
OdpovedaťOdstrániťMy sme ešte Hamleta a podobne pútavé knihy nemali.
OdstrániťJa sama o sebe knihy milujem, no to neznamená, že budem čítať všetko čo sa mi podsunie. Je mi ľúto tých, ktorí knihy vôbec nečítajú a do tohto sú donútení.
Súhlasím s tebou, no učiteľ to vidí z pohľadu "keď som ja bol/a mladý/á...". Doba sa mení a aj zmýšľanie ľudí, ktorí čítajú a tak učiteľ poradí to čo on čítal keď bol v našom veku.
Nemôžme si vybrať, pretože je viac než isté, že by si každý druhý vybral knihu, ktorá nie je primeraná veku, no on sa na to cíti.
Pekný čitateľský denník. :) Ja mám svoj ešte niekde odložený. :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne :)
Odstrániť