Stránky

pondelok 19. januára 2015

John Green- Na vine sú hviezdy (recenzia)

Názov: Na vine sú hviezdy
Autor: John Green
Vydavateľstvo, rok: Ikar, 2013 (Penguin Books, 2012)
Počet strán: 240 strán
Originálny názov: The Fault in Our Stars
Čítané v jazyku: anglický
Anotácia: Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život. Je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa. Mladík má štýl, chorobu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.




O knihe som sa dozvedela už o niečo dávnejšie. Myslela som si, že to je ďalšia otrepaná "lovestory" a každý naokolo ju vychvaľoval. 
No stále ma k nej niečo ťahalo. Zakaždým som si povedala "nie, nechcem ju čítať, bude to smutné". V októbri 2013 som si len tak písala s kamarátkou a v tom čase čítala túto knihu. Tak som si povedala, že skúsim najprv film. Nechcela som si hneď kupovať knihu aby to neboli zbytočne vyhodené peniaze. Film som si po prvom pozretí obľúbila ale neoslovil ma natoľko aby som sa odvážila si knihu kúpiť. Ale aj tak som nakoniec podľahla a knihu som si prečítala.

Hazel (hlavná postava) mi prišlo ako veľmi milé dievča, ktoré sa zamilovalo do bláznivého Augusta. Tvorili dokonalý pár. Taký aký bežne človek na ulici nenájde. A spájala ich jedna smutná vec ale o to viac ich zbližovala- rakovina. Čítali knihu do ktorej obaja boli blázni vďaka Hazel. Spravili si dokonca spoločný výlet do ďalekého Amsterdamu. Trávili spolu veľa času a porobili veľa bláznovstiev. Ako sa spoznali stali sa takými typickými tínedžermi. Našli obaja to čo hľadali- lásku. Na začiatku sa to zdalo byť skvelé. Boli síce chorí ale mali jeden druhého. Po čase sa veci ale začali zhoršovať... 
Mali dokonca aj milých kamarátov, no spoznali sa kvôli rakovine a to bolo na ich priateľstvách smutné. Ale bolo krásne ako aj napriek všetkému stoja pri sebe. Isaac-kamarát z podpornej skupiny mi bol najsympatickejší. Oni traja boli nezabudnuteľná trojka. Chodili spolu von, hádzali vajíčka do áut. Bolo to vtipné. Postavy boli celkovo príjemné, zábavné a priateľské. Ak by som ich náhodou stretla isto by som sa s nimi chcela skamarátiť.

„Čítal mi a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.“

Príbeh bol vyrozprávaný jemne a vtipne. Cítila som sa ako keby ma tá kniha objala a za každú cenu ma nechcela pustiť. Dej bol vyrozprávaný dostatočne ale nebolo to nejaké prehnané. Autor opisoval postavy ľahko predstavitelne ako i prostredie. Aj tie najsmutnejšie časti dokázal napísať vtipne a za to má môj veľký obdiv. Ja osobne som pri knihe neplakala ale tiež ma dosť vzala. Nemôžem povedať, že dej nebol smutný. Bol a veľmi, no stále verím v tú ich nekonečnú lásku, ktorá ich robila šťastnými aj napriek všetkému. 


Ak by som sa mala rozhodnúť či si knihu kúpiť znovu tak by som hneď teraz išla do kníhkupectva a rozhodne by som to nezvažovala ako predtým. Isto si ju ešte niekedy prečítam. Kniha sa mi aj napriek smútku veľmi páčila a častokrát ma aj pobavila i keď cez slzy v očiach. 
Hodnotenie: 5 hviezdičiek z 5.

4 komentáre:

  1. Vďaka za Tvoju prvú recenziu na tomto blogu :) ... zaujala, povzbudila ma a mala som z nej čítanie radosť :)
    Ja som videla iba film ... ale po prečítaní Tvojej5-hiezdičkovej recenzie by som si niekedy, keď bude chvíľka, prečítala i knihu.

    Pozastavila som sa pri tomto Tvojom zaujímavom postrehu: "...verím v tú ich nekonečnú lásku, ktorá ich robila šťastnými aj napriek všetkému" ... zdieľam Tvoje precítenie - áno, láska má tú moc, že dokáže spraviť ľudí opravdivo a hlboko šťastnými i uprostred utrpenia, uprostred bolestného utrpenia.

    Vďaka Ti :)

    OdpovedaťOdstrániť